-Čo zasik?

-Zdravím vás, pán prezident, pri telefóne Majo Kočner.

-Kto? Stokrát som to vyňádoroval, Čenťiho.. ééé.. nevymenujem, a teraz neviem či schvalabohu či čo.

-Nó, nebojte sa, pán prezident, nie som z novín. Trubi vám nepovedal, že som Dobrov kamoš? Práve o tom s vami chcem hovoriť, ak máte trochu času?

-Dobrov kamoš? Hmm, dačo mi to? Mne zvykne volávať Jožko Golonka a Laco Molnár, a to sú vám rozhorory.

-Ak, sa teda uspokojíte, že vám volá Majo Kočner, okrem iného hokejový fanúšik Slovanu a aktívny hráč na fujare, rád by som sa s vami porozprával o jednej veci...

-Ukojím sa, ale preci sa vás spýtam trojmo otázok. Ide prvá teraz. Koľko je hodín? Vyhodili digitálky z paláca, tak teraz neviem či závod stihnem. No, koľko?

-Pol tretej, pán prezident.

- Dobre. Ja mám päť. Druhá vec: Som v obchode a sú tam zľavy. Jedna 25% a z tej zľavy, žiaľbohu, ešte zľava 50%. Koľko košieľ si mám kúpiť, aby som aj ušetril, aj by som vyzeral fešácky?

-Pán prezident, pošlite manželku. Tá si poradí.

-Začínaš sa mi páčiť, Kajo. Posledná otázka: ja mám 182 centimetrov dĺžku hrozintálnu v leže. Akú dlhú mám nohu, pravú či ľavú?

-146 cm, minimálne, pán prezident.

-Zle, si naletel do pasce. Kĺb mám umelý. Nezavádzaj už.